Medzinárodné stretnutie v Írsku. (20.-24.október 2008)

V poradí už štvrté medzinárodné stretnutie projektu Comenius sa v dňoch 20. - 24.októbra 2008 konalo azda v tom najvzdialenejšom kúte Európy, v Írsku. Na severozápadnom pobreží Írskeho ostrova, v ústi rieky Garavogue leží prístavné mesto Sligo , cieľ účastníkov z piatich partnerských krajín projektu. Žiaci i učitelia z Lotyšska, Portugalska, Slovenska a Holandska sa tu na pôde partnerskej školy Mercy College opäť zišli, aby sa vzájomne spoznali a komunikovali, aby sa dozvedeli čosi nové o krajine, jej tradíciách a kultúre, o jej ľuďoch, dejinách i súčasnom živote.

Stretnutie opäť potvrdilo, že pestrosť je jedným z najväčších bohatstiev Európy, a že len vzájomné spoznávanie môže viesť k tolerancii a priateľstvu medzi národmi.

Šancu byť pritom mali štyri žiačky a štyria učitelia našej školy.

Zo žiakov to boli: Michaela Zoričáková, Patrícia Mitterová a Ivana Fábryová z 9.C a Patrícia Mačičáková z 9.A triedy.

Školu tiež reprezentovali p.zástupkyňa Mgr. Mária Pitoňáková, PhDr. Anna Szuttorová, Mgr. Magdaléna Hypká a PaedDr. Štefánia Habarková, koordinátorka projektu.

Pozývame Vás teda na malú exkurziu po krajine našich partnerov, v ktorej sme síce strávili iba pár dní, ale aj ten kratučký čas stačil nato, aby nás očarila.

Írsko je republika na rovnomennom ostrove, len jeho SV časť Severné Írsko, nie je jej súčasťou.

Dejiny Írska sú plné nepokojov, zvratov, krviprelievania, náboženských konfliktov a bojov za nezávislosť od svojho veľkého a silného suseda Veľkej Británie. Dnes je však krajinou stabilnej demokracie a môže sa popýšiť dlhou kultúrnou tradíciou.

Tri farby symbolizujú túto krajinu na jej štátnej vlajke. Zelená je farbou katolíkov, oranžová symbolizuje protestantov a biela medzi nimi, potrebu mieru a pokoja medzi týmito dvoma skupinami.

Svojou rozlohou (70 285 km2) a počtom obyvateľov (3 540 000) nepatrí Írsko k veľkým štátom Európy, je však plnoprávnym členom Európskej únie a od roku 1999 používa euro ako jedinú platnú menu.

Najstaršie známe osídlenie Írska siaha do roku 8 000 pred n.l. Vek megalitických stavieb, ktoré sme videli na Carrowmore Megalitic Cemetery sa odhaduje asi na 5 000 rokov. Sú pod ochranou štátu a sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.

Okolo roku 300 pred n.l. prišli na územie dnešného Írska Kelti, ktorí už v 5.storočí n.l. boli obrátení na kresťanskú vieru a na dlhé storočia sa stali baštou tohto náboženstva v tejto časti Európy. Traduje sa, že kresťanstvo priniesol do krajiny Sv. Patrik – patrón Írska. 17. marec, známy ako Deň svätého Patrika, je národným sviatkom, ktorý oslavujú Íri na celom svete.

Hlavným mestom štátu je Dublin, ktorý je asi s miliónom svojim obyvateľov najväčším a najrušnejším mestom krajiny. Báile Atha Cliath, ako sa mesto volá v írštine, bol aj našim prvým dotykom s krajinou ako takou. S dublinského letiska viedla naša cesta ďalej vlakom do Sliga, kde nás už čakali žiaci a ich rodiny a naši kolegovia zo školy.

Hlavné mesto Dublin	Ruch hlavného mesta	Železničná stanica Connolly Station v modernom šate	Čakanie na železničnej stanici
	Vlakom do cieľového mesta Sligo

Tak ako u nás, aj v Írsku je vzdelanie od 6 do 15 rokov povinné a bezplatné. Takmer všetky školy sú vedené cirkevnými organizáciami, tak ako je to aj v prípade našej partnerskej Mercy College. Možnosti ďalšieho vzdelávania predstavujú stredné školy, svetské odborné školy a na vyššej úrovni vysoké školy technického smeru a univerzity. Najznámejšia z nich je univerzita Najsvätejšia Trojica v Dubline, založená v roku 1591.

Fotografie, ktoré na tomto mieste predstavujeme, sme získali na Mercy College, ktorej sme po dobu troch dní boli hosťami.

Účastníci stretnutia pred budovou Mercy College, Sligo-town	Aj takto nás vítali domáci na pôde svojej školy	Chodby školskej budovy boli úzke a na naše prekvapenie aj oválne.	Po chodbách školy sa každú prestávku žiačky presúvajú do inej odbornej učebne. Každý učiteľ má pre svoj predmet tú vlastnú. Vyučovacia hodina trvá 35 minút.
Veľká prestávka trvá 60 minút a je časom na oddych a na obed.	Aj takto trávia žiačky svoje prestávky v šatni.	Počítačová učebňa	Spoločenská miestnosť – jedna z najväčších učební školy, kde okrem iného prebiehala v čase nášho pobytu rečnícka súťaž medzi troma mestskými školami, ako aj workshop írskeho jazyka.
Priestory školskej jedálne, či skôr bufetu, kde si žiačky školy môžu zakúpiť rýchle občerstvenie v čase obeda.	Učebňa varenia a domácich prác	Aj chémia patrí k povinným predmetom absolventiek školy.	Meditačná miestnosť, kde možno upokojiť myseľ a trochu si usporiadať myšlienky...

Povinnou výbavou každej študentky čisto dievčenskej, cirkevnej školy, je modrá školská uniforma. Podľa nej na našich fotografiách ľahko rozlíšite, kto sú hostia a kto domáci....

Len jeden deň v roku je dovolené uniformu si neobliecť. V deň osláv Halloweenu sa žiačky školy môžu z tejto povinnosti „vykúpiť“ malou sumou, ktorá potom spolu s výťažkom z predaja pečených sladkostí putuje na charitatívne účely. Aj niektorí členovia učiteľského zboru podľahli atmosfére sviatku všetkých strašidiel...

Kuchyňa, varenie, jedlo a jeho ochutnávanie patrilo k nášmu stretnutiu viac než inde. Pestrosť írskej kuchyne sme si mohli overiť na raňajkách, ktoré špeciálne pre všetkých účastníkov stretnutia pripravili žiačky školy vrámci predmetu „Vedenie domácnosti“. Mrs.Maire Dufficy nám zasa predviedla praktickú ukážku prípravy typických írskych jedál, ktoré spolu s niekoľkými žiačkami pripravila priamo pred našimi očami. Potom sme už smeli len ochutnávať...  

Súčasťou programu projektového stretnutia bolo aj prijatie u primátorky mesta Sligo, Ms. Veronica Cawley, ktorá nás nielen všetkých pozdravila a previedla priestormi radnice, ale predstavila nám aj minulosť a súčasnosť svojho mesta. Nás Slovákov príjemne prekvapila aj tým, že Slovensko poznala z vlastnej cestovateľskej skúsenosti a mala naň pekné spomienky.

Radnica mesta Sligo

Účastníci stretnutia s primátorkou mesta Ms.Veronica Cawley pred budovou radnice.

Prijatie u primátorky a jej spomienky na Slovensko.

Zasadacia miestnosť mestského parlamentu v Sligo.

Po milom prijatí na radnici nasledovala prehliadka mesta. Sligo nie je najväčším mestom západného pobrežia, ale vždy bolo významným prístavom a ťažilo zo svojej výhodnej polohy v ústi rieky Garavogue. Rieka, ktorá vyteká z neďalekého jazera Lough Gill je len 4 km dlhá a je najkratšou riekou Írska. Práve ona je osou mesta, v ktorom žije asi 20 000 obyvateľov.

Sligo leží na mieste, kde sa rieka Garavogue vlieva do mora.	Hlavná ulica Sligo-town	Moderna mesta	K Írsku neodmysliteľne patrí írsky pub a v ňom čas na Guinness.
Pamätník pripomínajúci obete desivého hladomoru, ktorý v krajine vypukol po katastrofálnej neúrode zemiakov v roku 1845	Katedrála Sv. Jána – St. Johns Cathedral	Sligo Abbey	Dejiny Írska sú vpísané v kameni...

Samostatnou kapitolou mesta je jeho spojenie s menom írskeho básnika a mytológa W.B.Yatsa (1865 – 1939), nositeľa Nobelovej ceny za literatúru z roku 1924, ktorý ospieval krásu mesta a jeho okolia vo svojich veršoch. Mnoho jeho obdivovateľov putuje po jeho stopách a po stopách jeho básní a ich prvé kroky smerujú práve do mesta Sligo. V roku 1989, pri príležitosti 50 výročia jeho smrti, mu bol v meste postavený pamätník, ktorý sa rýchlo stal symbolom mesta. V Sligo okrem iného nájdete aj múzeum slávneho rodáka a v neďalekom Drumcliff aj miesto jeho posledného odpočinku. Zvolil si ho sám a stalo sa akýmsi pútnickým miestom všetkých jeho obdivovateľov.

Pred pamätníkom W. B. Yatsa

Katedrála v Drumcliff

Miesto posledného odpočinku W.B.Yeatsa

Drumcliff-keltský kríž, ktorý vztýčili kresťania v 10.storočí na mieste bývalého kláštora.

  Pri potulkách írskou krajinou je nutné počítať s dvoma vytrvalými a neodmysliteľnými sprievodcami. Sú to vietor a dážď. Klíma tejto krajiny je vplyvom Golfského prúdu výrazne oceánska, teda vlhká, s malými teplotnými rozdielmi v lete a v zime. Vďaka vetrom z Atlantiku z troch dní dva prší. Tieto klimatické podmienky sú však po celý rok priaznivé pre rast machov a trávy, preto takmer polovicu rozlohy krajiny (46%) pokrývajú lúky a pasienky. Niet divu, že Írsko dostalo prívlastok „zelený ostrov“. Pre jeho celoročne sviežu zeleň sa niekedy označuje aj ako „Smaragdový ostrov“ a zelený štvorlístok je jeho neodmysliteľným znakom. Ku koloritu írskeho vidieka však určite patria aj všadeprítomné stáda oviec a hovädzieho dobytka, pokojne sa pasúce na nekonečných, šťavnatých pasienkoch. Mäso, mlieko a mliečne produkty tvoria takmer šestinu írskeho exportu.

Írsky ostrov je obklopený Atlantickým oceánom zo západu a severu, Keltským morom z juhu a od Veľkej Británie ho delí Írske more.

Hlavne západné pobrežie ostrova, z ktorého sú naše fotografie, je veľmi členité a miestami skalnaté. Napriek tomu, že sa divoké a chladné vody otvoreného Atlantického oceánu určite nehodia na dovolenkové kúpanie (na niektorých miestach je pre búrlivý príboj kúpanie prísne zakázané), je rajom všetkých rybárov, surferov a jachtárov. Pohľad na jeho búrlivé vody je v každom ročnom období priam úchvatný!