Medzinárodné stretnutie v Lotyšsku. (24. - 28. máj 2008)

Medzinárodný projekt COMENIUS, na ktorom naša škola pracuje od septembra 2006, mal v dňoch 24. - 28. mája 2008 svoje ďalšie pokračovanie. 4 žiaci a 3 učitelia školy sa zúčastnili na v poradí treťom projektovom stretnutí, ktoré sa tentoraz konalo na pôde dvoch partnerských škôl. Našimi hostiteľmi boli BJC Rigas Skolenu Pils v hlavnom meste Lotyšska Rige a Satinu Pamatskola v oblasti Saldus rajons.

Na stretnutí sa opäť zišli žiaci a učitelia všetkých partnerských škôl z Holandska, Írska, Lotyšska, Slovenska a Portugalska, aby spoločne pracovali a naplnili ciele programu s názvom "Bohatstvo diverzity".

Z našej školy sa na stretnutí zúčastnili: Stela Olejárová, žiačka 9.A triedy, Martina Jeleňová a Paulína Orinčáková z 9.C a Peter Pivovar, žiak 9. D triedy.

Z dospelých účastníkov stretnutia to boli: riaditeľ školy Mgr. Milan Halama, zástupkyňa riaditeľa školy Mgr. Mária Pitoňáková a koordinátorka projektu PaedDr. Štefánia Habarková.

Všetkých účastníkov stretnutia nečakala len dlhá cesta do krajiny partnerov, ale ďaleko skôr organizačná príprava a nácvik programu, ktorý takéto pracovné stretnutie vždy sprevádza.

Otvárací ceremoniál stretnutia, ktorý sa konal v prímestskom múzeu v prírode neďaleko Rigy, vyžadoval nácvik slovenského ľudového tanca, čo Paulína a Peter výborne zvládli. Aj žiaci z ostatných krajín predviedli to, čo považovali pre svoju krajinu za najtypickejšie. Hlavný koordinátor projektu, Janco Hejs (Holandsko), predstavil ciele a aktivity projektu širokej verejnosti. Pozri foto.

Druhou veľkou výzvou pre všetkých zúčastnených boli prezentácie národných rozprávok, čo bola hlavná téma projektového stretnutia. Každá krajina preložila do angličtiny a sebe vlastným spôsobom odprezentovala svoju národnú rozprávku. My sme si vybrali známu slovenskú rozprávku „Soľ nad zlato“. O jej preklad sa postarala p.uč. Števíková so žiakmi a jej dramatizáciu pripravila p.uč. Hypká. Aj vďaka nim bol kráľ Peter najprv márnivý, ale potom šťastný, sestry Martina a Paulína fintivé a Maruška-Stela skromná a nádherná. A všetko dobre dopadlo, tak ako to v rozprávkach spravidla býva!

Našimi divákmi boli všetci účastníci projektového stretnutia, ako aj žiaci partnerských škôl.

Tí nám potom na oplátku ukázali svoju malú, vidiecku školu. Pozri foto nižšie.

Potom čo sme spoznali lotyšský školský systém, ktorý je dosť podobný tomu nášmu, mohli sme sa venovať krajine. Pre väčšinu účastníkov stretnutia to bola úplne neznáma, tak trochu zabudnutá krajina v severovýchodnom kúte Európy. Dala síce o sebe vedieť po rozpade Sovietskeho zväzu, keď v roku 1991 znovu získala stratenú nezávislosť, vstúpila do NATO a v máji 2004 sa spolu s nami stala členom Európskej únie, ale len málokto z nás vedel, aká skutočne je, aká je jej história, tradície, kultúra a jej ľudia. Predstavujeme ju tak, ako sme ju mali možnosť vidieť my, v čase nášho kratučkého pobytu.

Lotyšsko je malý štát (jeho rozloha je 64 500 km 2 ), ktorý má veľa spoločných znakov s oboma susednými republikami, Estónskom na severe a Litvou na juhu. Sú si podobné rozlohou, charakterom krajiny, dokonca i časť svojej histórie písali spoločne. Všetky tri nadôvažok spája strategická poloha pri Baltskom mori, preto ich nejeden Európan pozná pod názvom Pobaltské štáty.

Lotyšsko má dlhé, piesčité pobrežie, ktorého veľkú časť tvorí hlboký a široký Rižský záliv s hlavným mestom Riga. So svojimi 860 000 obyvateľmi je Riga najväčším mestom štátu, sídlom vlády i prezidenta republiky a najrušnejším prístavom Pobaltia. Mesto v roku 1201 založil biskup Albert I., ktorého križiaci – Rad mečových rytierov – priniesli kresťanstvo celej Livónii. Má výhodnú polohu v ústí rieky Daugava (Dvina), má dlhú tradíciu obchodného prístavu a honosí sa zápisom do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, a my vieme prečo. Lebo je prekrásna! Všetkých nás očarila svojou jedinečnou architektúrou, kupolami svojich katedrál, zeleňou parkov a mestským kanálom, ktorý kedysi chránil mesto pred útokmi nepriateľov ako vodná priekopa a dnes sa umne premenil na pokojnú oázu v centre mesta.

Katedrála z 13. storočia na Dómskom námestí	Riga – mesto zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO	Detail veže katedrály	Evanjelický kostol Sv. Petra z jedinečnou vežou vysokou 123 m
Koncom 19.storočia vzbĺklo v architektúre Rigy nové umenie - ART NUOVO, známe tiež pod názvom Jugend style. Hoci nemalo dlhé trvanie zanechalo v meste trvalé stopy.	ART NUOVO- umenie pre všetkých, umenie na ulici, na fasáde domu...	Množstvom zachovaných ART NUOVO stavieb sa Riga radí na najpoprednejšie miesta v Európe.	Barokový portál kostola Sv. Petra
Prezidentský palác	Prezident republiky Valdis Zatlers na Dni rodiny	Námestie Rats-Laukums	Námestie Rats laukums
Budova radnice	Budova parlamentu	Malebné námestie Livu laukums	Meštianske domy známe ako „Traja bratia“
Barokové vstupy Ekes konventa nams- budovy z roku 1435	Aj lampa pouličného osvetlenia môže byť umeleckým dielom	Účastníci stretnutia v uličkách Rigy	Pravoslávna katedrála narodenia Krista postavená v roku 1876

S výnimkou Rigy a niekoľkých väčších miest ako sú Daugaupils (120 000 obyv.), Liepaja (104 000 obyv.), alebo Jelgava (70 000obyv.) má Lotyšsko charakter veľmi tichej, pokojnej a riedko osídlenej krajiny. Keďže sa nachádza v najzápadnejšej časti Východoeurópskej nížiny, väčšina krajiny je rovinatá. Najvyšším bodom je vrch Gaizinkalns vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311,6 metrov. Až 98 % krajiny leží v nadmorskej výške pod 200 m. Prevažná časť (40%) územia je pokrytá borovicovými a zmiešanými lesmi.

V krajine je niekoľko národných parkov, ktorých úlohou je chrániť prírodné bohatstvo štátu. Naše fotografie sú z národného parku Laumas a jeho najbližšieho okolia. Účastníci projektového stretnutia mali možnosť vidieť neporušenú pôvodnú krajinu, prejsť sa po náučnom včeľom chodníčku, a dokonca v špeciálnom ochrannom oblečení nazrieť do živého včelieho úľa.

K Lotyšsku neodmysliteľne patrí more. Pre svoje chladné vody, nie je Baltské more cieľom tisícok turistov, ale zo životom Lotyšska bolo a stále je úzko späté. V minulosti bol jeho najväčším darom jantár . Milióny rokov stará skamenená živica ihličnatých stromov, ktorú more dodnes nebadane vyplavuje na breh, a ktorú pri troche šťastia, možno nájsť na jeho piesčitých plážach dodnes. Práve pri brehoch Baltu začínala starobylá „jantárová cesta“, ktorou tento vzácny polodrahokam putoval do celej Európy. Cena jantáru od staroveku našťastie klesla, a tak si ho dnes môžu kúpiť aj bežní turisti, ktorí do „jantárovej“ krajiny zavítajú. Zaujímavé je, že sa dodnes nepodarilo jantár umelo vyrobiť, aj napriek tomu, že je dobre známe jeho chemické zloženie aj predpokladaný postup vzniku.

Zvláštnu starostlivosť venujú Lotyši zachovaniu svojich národných tradícií. Akýmsi stelesnením ducha národa a jeho hrdosti je mesto Kuldiga , ktoré je kandidátom na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tu sa zachovali najvzácnejšie pamiatky spojené s dejinami tejto krajiny. Pôvodná drevená architektúra je po rokoch komunistického režimu značne zdevastovaná, ale hľadajú sa prostriedky na jej rekonštrukciu. Priamo v meste sa na rieke Venta nachádza aj najširší vodopád v Pobaltí. Je len 2 metre vysoký, ale zato 249 m široký a najlepší výhľad naň je zo starého tehlového mosta z roku 1874, ktorý je najdlhším mostom svojho typu v Európe (166m). Pozri: www.visit.kuldiga.lv

 

Ľudová architektúra, ľudový tanec a ľudová pieseň sa s  láskou a zanietením uchovávajú ako najväčší poklad. Krásu a originalitu krojov, rovnako ako jedinečnosť zachovanej ľudovej tvorivosti si môžete vychutnať na nasledujúcich fotografiách.

Záver projektového stretnutia sa konal na rytierskom hrade JAUNSPILS. Tu si všetci účastníci stretnutia nielen prehliadli hrad, ale mohli si vyskúšať aj svoju zručnosť v niektorých, dnes už zabudnutých disciplínach. Bola to streľba z kuše a luku, hod sekerkou a kopijou na cieľ, či vyrazenie vlastnej mince, alebo chôdza na chodúľoch. Absolútnou víťazkou všetkých spomínaných disciplín bola naša žiačka Stela Olejárová ( na fotografii s pomocníkmi v dobových kostýmoch.)

Posledná večera bola tiež v duchu starých čias. Dobová hodovná miestnosť, dobový riad a žiadny príbor sa všetkým páčili nad očakávanie.

TAKŽE: NECH ŽIJE COMENIUS STRETNUTIE – LOTYŠSKO 2008