Základná škola                                Project   COMENIUS

Dr. Daniela Fischera 2            BOHATSTVO DIVERzITY

060 01 Kežmarok

Slovensko

Slovenská ľudová rozprávka

SOĽ NAD ZLATO

ilustrácie:     Simona Nováková (12 rokov)

                    Simona Gáborčíková (12 rokov)

                    Patrícia Marková (12 rokov)

                    Nikola Knapíková (12 rokov)

                    Kristína Semaňáková (12 rokov)

                    Mgr. Jana Galliková

Soľ nad zlato

( Slovenská ľudová rozprávka)

         Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden kráľ, ktorý mal tri dcéry. Všetky rovnako miloval. Keď už bol veľmi starý, rozmýšľal nad tým, ktorá z nich bude kráľovnou. Rozhodol, že kráľovnou bude tá princezná, ktorá ho má najradšej.

Dal zavolať všetky tri dcéry a povedal: „Som už starý a chcem, aby jedna z vás bola kráľovnou. Chcem vedieť, ako ma ľúbite.

Povedz mi ty, najstaršia dcéra, ako ľúbiš svojho otca.“

 „Otecko môj drahý, ja vás ľúbim viac ako zlato,“ povedala najstaršia dcéra a pobozkala otcovi ruku.

„Dobre, povedal kráľ a teraz povedz ty, prostredná moja dcéra, ako ľúbiš svojho otca?“

„Ja, otecko, ľúbim vás viac ako najkrajšiu hudbu,“ povedala prostredná dcéra.

„Nuž, vidím, že ma obidve veľmi ľúbite. Som veľmi šťastný. A teraz mi povedz ty, Maruška, moja najmladšia dcéra, ako ty ľúbiš svojho otca.“

„Ja, otecko, ja vás ľúbim, ja vás ľúbim ako soľ.“

Kráľ neveril vlastným ušiam a bol veľmi zhrozený. „Tak ty ľúbiš svojho otca ako soľ?“ skríkol.

„Áno, otecko, ľúbim vás ako soľ,“ zopakovala Maruška a láskavo hľadela na svojho otca.

Kráľ sa veľmi rozzúril a skríkol: „Zmizni mi z očí, nech ťa viac nevidím, si veľmi zlá dcéra, keď svojho otca ľúbiš ako tú mizernú soľ, čo každý berie medzi prsty!“

Maruška sa rozplakala a utiekla zo zámku.

Prešla hory, prešla doliny, až sa dostala do tmavého lesa. Nevedela, čo má robiť, bola veľmi nešťastná. Tu, kde sa vzala, tam sa vzala, stála pred ňou milá starenka.

„Prečo plačeš Maruška?“ spýtala sa starenka. Maruška jej všetko vyrozprávala a starenka ju vzala so sebou do svojej chalúpky. Odvtedy žila Maruška so starenkou v chalúpke, pomáhala jej upratovať, variť i zbierať čarovné bylinky.

Často myslela na svojho otca a sestry, a bola veľmi nešťastná. Starenka ju utešovala: „Neboj sa, onedlho sa vrátiš domov a soľ bude vzácnejšia ako zlato,“ povedala a milo pozrela na Marušku. Medzitým v kráľovstve zmizla všetka soľ, zariadila to starenka. Kuchári nemali čím soliť, všetko bolo sladké alebo kyslé. Kráľ i jeho dve dcéry z toho ochoreli. Vtedy povedala starenka Maruške:„Je čas, aby si sa vrátila domov. V tvojom kráľovstve niet ani štipky soli. Soľ sa stala vzácnejšou ako zlato. Teraz otec uzná, že len ty si ho milovala
najviac.“ Keď to povedala, opýtala sa ešte Marušky: „Čo si praješ za to, že si mi tak pekne slúžila?“

„Prosím si iba soľ, aby som ju mohla odniesť oteckovi, sestrám a všetkým ľuďom v mojom kráľovstve. Želám si, aby sa otecko rýchlo uzdravil.“ Si veľmi múdra a dobrá dcéra, Maruška, dám ti o čo ma žiadaš. Vezmi si túto soľničku, z ktorej nikdy soľ neubudne.“

Maruška sa zaradovala a bežala šťastná domov. V kráľovstve vládol smútok, pretože kráľ bol chorý, ale aj veľmi smutný, že z domu vyhnal svoju najmilšiu dcéru.

Maruška sa teda vrátila domov.

Vzala krajec chleba, posolila ho a podala ho svojmu otcovi, ktorý vlastnú dcéru nespoznal, taký bol zoslabnutý. Keď ho ochutnal, celý natešený zvolal: „Ale veď to je  soľ! Ženička, ako sa ti len odmením!“ Vtedy Maruška sňala z hlavy šatku, milo pozrela na svojho otca a vrúcne povedala. „Nijako, otecko, len ma ľúbte ako túto soľ!

Kráľ sa zaradoval, objal svoju dcéru, zvolal všetok ľud a povedal:

„Toto je moje drahé dieťa, Maruška, ktorá nám všetkým priniesla poklad nad všetky poklady – soľ.

Toto je vaša budúca kráľovná, pretože ma má najradšej.“ Ľudia sa veľmi potešili a Maruška rozdávala chlieb so soľou, ktorá im tak dlho chýbala.

         Odvtedy sa v kráľovstve vítali hostia chlebom a soľou.