Medzinárodné stretnutie v Portugalsku. (18.-22. február 2008)

V dňoch 18.-22. februára 2008 sa na pôde partnerskej školy Agrupamento de Escolas da Guia v Portugalsku konalo v poradí druhé medzinárodné stretnutie projektu. Opäť sa na ňom zúčastnili žiaci a učitelia zo všetkých partnerských krajín, aby sa lepšie spoznali, spoločne pracovali na vybraných témach a objavovali novú krajinu, jej históriu, tradície a kultúru, ako aj podoby jej súčasného života.

Z našej školy sa na stretnutí zúčastnilo 6 žiakov a 4 učitelia.

Zo žiakov to boli: Adrián Backár, Matúš Figlár, Katka Rumlová a Nikol Mištíková z 9.D triedy a Petra Hardoňová a Mária Semaňáková, žiačky 9.C triedy.

Z dospelých účastníkov stretnutia to boli: riaditeľ školy Mgr. Milan Halama, zástupkyňa riaditeľa školy Mgr. Eva Mačková, p.uč. Mgr. Inge Cermanová a koordinátorka projektu PaedDr. Štefánia Habarková.

Stretnutiu samozrejme predchádzala dlhá cesta. Takto s úsmevom sa čakalo na letisku vo Viedni.

Čakanie v Lisabone sme si skrátili návštevou najväčšieho európskeho oceanária, ktoré ponúka fantastický pohľad pod hladinu svetových morí a oceánov.

Žiaci, účastníci projektového stretnutia, pred budovou oceanária v Lisabone.

Samotný program stretnutia bol veľmi pestrý a zaujímavý.

Začal sa otváracím ceremoniálom, na ktorom boli všetci účastníci predstavení a privítaní. Na pôde školy a mesta ich prišli pozdraviť zástupcovia miestnej školskej a štátnej správy, ako aj riaditeľ školy a jej žiaci, ktorí sa predstavili v pestrom kultúrnom programe. Ako vidieť na fotografiách, hra na hudobných nástrojoch je malým portugalským žiakom rovnako blízka, ako tým väčším.

Potom prišlo zoznámenie sa s areálom školy a portugalským školským systémom. Kým učitelia diskutovali o špecifikách, výhodách a nevýhodách vzdelávacieho systému, žiaci absolvovali niekoľko normálnych vyučovacích hodín v triedach. Boli to podobne ako u nás matematika, zemepis, telesná výchova, angličtina, či biológia. Mimochodom, portugalskí žiaci sa učia povinne dva cudzie jazyky a to francúzštinu a angličtinu, ktorá bola aj hlavným dorozumievacím jazykom stretnutia. Na konci posledného ročníka robia skúšky zo všetkých predmetov.

Hlavný vstup do budovy školy	Škola sa nachádza v neveľkom parčíku, kde žiaci trávia svoje prestávky.	Školský areál tvorí jedna hlavná a niekoľko menších budov, medzi ktorými sa žiaci voľne pohybujú. Vôbec sa neprezúvajú, čo by sa určite páčilo aj našim žiakom.
Uprostred hlavnej budovy je veľký priestor, akési „zhromaždište“, ktoré nikto nenazve inak ako bazén. Nie preto, že by tam bola voda, ale preto, že sa tam dá spadnúť...		V „bazéne“ trávia žiaci čas prestávok tak, ako sa im to páči. Debatujú, sedia i postávajú, hrajú pingpong, počúvajú hudbu, jedia a niekedy aj mávajú.... a vždy sú pritom veľmi hluční.

Ťažiskom spoločnej projektovej práce boli dva workshopy, ktoré boli zamerané na výuku národných jazykov.

Portugalskí žiaci pripravili a viedli hodinu portugalčiny, na ktorej sa za pomoci dataprojektora pokúšali zahraničných účastníkov stretnutia naučiť aspoň základné slová a slovné spojenia svojho jazyka.

Ďalší deň sa o čosi podobné, ale trochu iným spôsobom, pokúsili holandskí žiaci. Na ich hodine holandčiny pracovali žiaci v menších medzinárodných skupinách a striedali sa pri rôznych jazykových aktivitách. Na čele každej malej výukovej skupinky bol mladý holandský „učiteľ“, teda žiak. Treba povedať, že všetci svoju učiteľskú rolu zvládli veľmi dobre! Pozri foto.

K portugalskému školstvu a národu patrí nesporne jeho najväčšia akademická pýcha – mesto Coimbra, sídlo najstaršej a najváženejšej univerzity na území Portugalska, ktorej základ položil D. Diniz už v roku 1290. Prehliadku areálu univerzity, jej kaplnky i botanickej záhrady pod holým nebom nezaradili usporiadatelia stretnutia do programu náhodou. Bolo to aj stretnutie s dejinami a osobitou portugalskou architektúrou, ktorú môžete spolu s nami obdivovať na priložených fotografiách.

Rovnako ako na svoju univerzitu sú Portugalci hrdí aj na svoje korene. Tradičnú portugalskú hudobnú formu – FADO sprostredkovať nemôžeme, ale máme ukážku tradičných tancov a odevov, ktoré sa viažu na život ľudí portugalského vidieka.

Tradiční poľnohospodári, chovatelia a samozrejme rybári, ožili pred našimi očami v podaní miestnej folklórnej skupiny Ligeirinhas.	Ukážka náradia, ktoré pri svojej práci na poliach používali roľníci.	Oblečenie vidieckeho páru
S takýmto košíkom na hlave chodievali ženy rybárov od domu k domu a ponúkali na predaj úlovok.		Tradičný párový tanec v kruhu.

Súčasťou programu stretnutia bola aj prehliadka pozoruhodností miestnej oblasti. Pohľad na malebné prímorské mesto Nazaré z útesu nad ním, dotyk s Atlantickým oceánom, či návšteva pevnosti Obidos bola pre všetkých účastníkov stretnutia nezabudnuteľným zážitkom.

umiestniť fotky vedľa seba:

Nazaré-mesto pod útesom, prímorské letovisko, ktorého široká, piesčitá pláž láka v lete domácich i turistov.	Je všeobecne známe, že pobrežie Portugalska je divoké, rozoklané a krásne zároveň. A toto je jeden z dôkazov...	Takýto pohľad ponúka Nazaré z pláže.
Obyvateľky mesta, ktoré sú široko-ďaleko preslávené svojimi siedmymi sukňami.		Pohľad na otvorený Atlantik bol pre nás – suchozemcov obzvlášť výnimočný. Do New Yorku stále rovno...

Starobylé opevnené mestečko vo vnútrozemí nás prekvapilo neopakovateľnou atmosférou.	Uzučké uličky stále živého stredovekého mestečka očaria iste každého, kto sa po nich rozhodne poprechádzať.

portugalsko147.jpg
Náhoda chcela, že v čase našej návštevy sa v meste konal festival čokolády, takže bolo na čo pozerať i ochutnávať...

A na záver zopár pohľadov na krajinu, ktorá sa svojou stredomorskou klímou a rastlinstvom výrazne odlišuje od tej našej. Mierna, daždivá zima bez snehu a mrazu umožňuje pestovanie takých druhov plodín, rastlín a stromov, ktoré niektorí z nás nikdy predtým nevideli, alebo poznali len z obrázkov exotických krajín.

umiestniť fotky vedľa seba:

Dozrievajúce pomarančovníky a citrónovníky je možné vidieť v záhradách tak ako naše jablone, len ich farba je veselšia a po celý čas pobytu nás neprestávala prekvapovať.

Portugalsko je najväčším producentom korku na svete, pričom pokrýva až 70% svetovej produkcie. Korok je produktom typicky stredomorskej dreviny- stromu, ktorý sa nazýva korkový dub (Quercus suber L.), v portugalčine Sobreiro, Sovereiro alebo Sobro. Jeho plantáže sú rozšírené hlavne na juhu krajiny, ale podarilo sa nám vypátrať aspoň divo rastúce exempláre. Toto je jeden z nich.	Detail kmeňa korkového duba. Kôra, ktorá má schopnosť sa znova obnovobať, sa môže zbierať najskôr v 25 roku života stromu. Zbiera sa v letných mesiacoch, kedy stromy prirodzene uvoľňujú kôru a sú najsilnejšie. Na jej sťahovanie používajú zberači špeciálnu sekerku.	Viac ako tretina Portugalska je zalesnená, les má však úplne iný charakter ako na Slovensku.
V oblasti, kde sme sa pohybovali bol na naše prekvapenie najtypickejším stromom eukalyptus. Človek by ho očakával niekde v Austrálii, alebo v Brazílii, ale pre rýchly rast sa vo veľkom pestuje aj tu pre potreby papierenského priemyslu.	Detail listov eukalyptu, ktoré uvoľňujú známu osviežujúcu vôňu...	Ryžové pole
Divo rastúca cukrová trstina často lemuje vidiecke cesty a priekopy	Aj banánovník a rôzne druhy paliem dotvárajú ráz Portugalska. Možno ich vidieť nie len v turistických mestečkách pri plážach, ale aj v záhradách pred domami.	Palmovité, Washingtonia filifera, Nové Mexiko, USA
	K najkrajším ozdobám záhrad nesporne patrí prekrásna Magnólia. Pod ňou v Portugalsku kvitne láska....

Čo účasť na projektovom stretnutí priniesla našim žiakom sa dočítate nižšie.

Čo mi tento projekt dal? Určite mnoho dobrých priateľov, nové zážitky, spoznanie iného spôsobu života a zvykov danej krajiny. Tiež som sa určite zdokonalila v anglickom jazyku, ktorý som musela neustále používať počas tohto pobytu.

Myslím, že budem hovoriť za všetkých, ktorí sa zúčastnili na tomto stretnutí, že na celý tento týždeň bude každý z nás dlho spomínať.

Katarína Rumlová, žiačka 9.D triedy

Táto školská výmena mi dala veľa vecí, na ktoré len tak nezabudnem. Spoznal som nových ľudí a dosť veľký kus cudzej krajiny, naučil som sa pár výrazov po portugalsky a po holandsky a hlavne som použil svoju angličtinu.

Som rád, že mi škola umožnila zúčastniť sa takého projektu. ĎAKUJEM

Adrián Backár, žiak 9.D triedy